Spoločná obchodná politika EÚ

Spoločná obchodná politika (ďalej SOP) patrí k najstarším politikám Európskych spoločenstiev, ktorej základy boli položené už v Rímskych zmluvách z roku 1957 (články 110-116 a 228 Zmluvy o založení EHS). Spoločná obchodná politika sa realizuje vo výlučnej právomoci Európskej komisie (EK) od roku 1969, kedy uplynulo prechodné obdobie pre usporiadanie vzájomných vzťahov v rámci colnej únie. V riadení obchodnej politiky EK aplikuje nástroje obchodnej politiky platné v rámci členstva vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Základné princípy spoločnej obchodnej politiky boli definované v článku 131 a 133 Amsterdamskej zmluvy. Článok 133 bol ďalej upravený v Zmluve z Nice, ktorá bola podpísaná 26.2.2001. Zmluva nadobudla platnosť 1.2.2003.

Lisabonská zmluva priniesla ďalšie zmeny v oblasti SOP, hlavne z hľadiska rozhodovacieho a schvaľovacieho procesu. V súlade s touto zmluvou bol od 1.12.2009 vytvorený Výbor pre obchodnú politiku (Trade Policy Committee – TPC). Jeho hlavnou úlohou zostáva zosúladiť rozhodovací mechanizmus obchodných rokovaní s tretími krajinami s pravidlami vnútorného rozhodovania v rámci EÚ. Členské štáty totiž v zmysle princípov SOP stratili autonómiu v otázkach vonkajšej obchodnej politiky, preto úlohou TPC je zabezpečiť ochranu záujmov členských štátov prostredníctvom ich obhajoby na tomto spoločnom fóre, ktorého predchodcom bol do konca roka 2009 Výbor 133. TPC je poradným orgánom Rady EÚ a je zodpovedný za multilaterálne obchodné záležitosti vzťahujúce sa na aplikáciu pravidiel WTO a prípravu negociačných pozícií vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ. V súčasnosti oblasť SOP upravujú články 206 a 207 Lisabonskej zmluvy.

Pre zorientovanie sa v jednotlivých častiach textu ponúkame náhľad jednotlivých podkapitol tejto stránky:

  1.  Ciele spoločnej obchodnej politiky
  2. Vykonávanie spoločnej obchodnej politiky
  3. Výbor pre obchodnú politiku Rady EU
  4. Bilaterálna a regionálna spolupráca – dohody s tretími krajinami
  5. Multilaterálna obchodná spolupráca – WTO
  6. Colná politika
  7. Nástroje na ochranu obchodu

Ciele spoločnej obchodnej politiky

(podľa článku 206 Lisabonskej zmluvy)

Vytvorením colnej únie v súlade s článkami 28 až 32 Únia v spoločnom záujme prispieva k harmonickému rozvoju svetového obchodu, postupnému zrušovaniu obmedzení medzinárodného obchodu a k priamym zahraničným investíciám, ako aj k znižovaniu colných a iných prekážok.

Jedným zo základných pilierov voľného pohybu tovarov sú princípy colnej únie, vymedzené v Zmluve o založení Európskej únie. Vnútorná zložka colnej únie zahŕňa obchodnú výmenu tovarov v rámci vnútorného trhu EÚ a vylučuje, aby členské štáty ukladali clá na vývoz a dovoz tovaru. Akékoľvek clá na dovozy a vývozy tovarov vo vnútri Únie sú zakázané. Aby sa zabránilo obchádzaniu tohto zákazu, členské štáty zároveň nesmú prijímať ani opatrenia, ktoré by mali efekt rovnocenný s clom, resp., ktoré by pre niektorý z členských štátov spôsobovali preferencie alebo diskrimináciu. Viac informácií tu.

Vykonávanie spoločnej obchodnej politiky

Vykonávanie spoločnej obchodnej politiky upravuje článok 207 Lisabonskej zmluvy:

Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb, uzavieraniu colných a obchodných dohôd týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami, k obchodným aspektom duševného vlastníctva, priamym zahraničným investíciám, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike, ako aj k opatreniam na ochranu obchodu, napríklad v prípade dumpingu a subvencií. Spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie.

Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú prostredníctvom nariadení opatrenia vymedzujúce rámec pre uskutočňovanie spoločnej obchodnej politiky.

Ak sú potrebné rokovania a uzavretie dohôd s jedným alebo viacerými tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, uplatní sa článok 218, pokiaľ nie je v osobitných ustanoveniach tohto článku ustanovené inak.

Komisia predloží odporúčania Rade, ktorá poverí Komisiu začatím potrebných rokovaní. Rada a Komisia zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby dojednané dohody boli v súlade s vnútornými politikami a predpismi Únie.

Tieto rokovania vedie Komisia, pričom sa radí s osobitným výborom ustanoveným Radou na pomoc Komisii pri vykonávaní tejto úlohy a v rámci smerníc, ktoré jej Rada môže adresovať. Komisia pravidelne podáva osobitnému výboru a Európskemu parlamentu správy o pokroku v rokovaniach.

Pri rokovaní a uzatváraní dohôd uvedených v odseku 3 sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou.

Pri rokovaní a uzatváraní dohôd v oblasti obchodu so službami, obchodných aspektov duševného vlastníctva a v oblasti priamych zahraničných investícií sa Rada uznáša jednomyseľne, ak takéto dohody obsahujú ustanovenia, pre ktoré sa vyžaduje jednomyseľnosť na prijatie vnútorných prepisov.

Článok v ďalších odsekoch upresňuje prípravu a uzatváranie dohôd v oblasti kultúrnych a audiovizuálnych služieb, vzdelávacích služieb a sociálnych a zdravotníckych služieb, ako aj v oblasti dopravy. V týchto prípadoch Rada EÚ rozhoduje jednomyseľne.

Posledný odsek uvádza, že výkonom právomocí prenesených týmto článkom v oblasti obchodnej politiky nie je dotknuté rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi a tento výkon nepovedie k harmonizácii zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov, pokiaľ zmluvy takúto harmonizáciu vylučujú.

Praktická realizácia SOP

Realizácia SOP je plne v kompetencii orgánov EÚ. V dôsledku toho sú potom rozhodnutia a nariadenia, ktoré vydali, plne vynútiteľné v jednotlivých členských štátoch vrátane plnenia medzinárodných záväzkov, ktoré v mene členských štátov uzatvorili Európska komisia a Rada EÚ. Rada EÚ prijíma základné rozhodnutia o smerovaní a spôsobe fungovania SOP. Európska komisia má na starosti praktickú aplikáciu už dohodnutých princípov SOP, zastupuje EÚ v rámci tejto politiky na medzinárodnej úrovni a zároveň, na základe mandátu od Rady EÚ, pripravuje a uzatvára na medzinárodnej úrovni i nové dohody týkajúce sa SOP. Hlavná úloha Európskeho parlamentu spočíva v tom, že schvaľuje všetky medzinárodné záväzky, ktoré sú prostredníctvom Európskej komisie dohodnuté.

 Základné nástroje SOP
  • spoločná colná sadzba,
  • nástroje obchodnej ochrany,
  • nástroje prístupu na trhy tretích krajín.

V súvislosti so vstupom do Európskej únie bola Slovenská republika povinná aproximovať svoju zmluvno-právnu základňu so záväzkami vyplývajúcimi z jej členstva v EÚ. Táto podmienka vyplývala z uzatvorenej negociačnej kapitoly 26 (vonkajšie vzťahy), ako aj z článku 6 Aktu o podmienkach pristúpenia kandidátskych krajín a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia. Z procesu harmonizácie vyplývala pre kandidátske krajiny povinnosť ukončenia niektorých existujúcich zmluvných vzťahov, resp. ich zmena tak, aby vyhovovali záväzkom člena EÚ. Z hľadiska EK je totiž každá dohoda, v ktorej členská krajina poskytuje tretím krajinám preferenčné zaobchádzanie, alebo doložku najvyšších výhod (MFN) považovaná za neprijateľnú z pohľadu spoločnej obchodnej politiky EÚ. Za neprijateľné sú považované aj dohody investičného charakteru a nepreferenčné dohody, ktoré nie sú v súlade so záväzkami člena EÚ.

Slovenská republika bola na druhej strane povinná pri vstupe do EÚ v plnom rozsahu prebrať všetky obchodné zmluvy a dohody, ktoré EÚ uzatvorila s tretími krajinami. Medzi takéto obchodné vzťahy patria dohody, ktoré je možné rozdeliť podľa jednotlivých regiónov, čo je spracované formou rešerše a dostupné v časti „Bilaterálna a regionálna spolupráca – dohody s tretími krajinami“.

TARIC

Dovozné clá na komodity importované z tretích krajín a ostatné podmienky sú uvedené v Integrovanej tarife Spoločenstva (TARIC) dostupnej tu alebo na portále Colnej správy.

Právne akty vzťahujúce sa na TARIC sú dostupné tu.

Podmienky vývozu do krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, sú uvedené v Databáze informácií EÚ o prístupe na trhy tretích krajín.

Výbor pre obchodnú politiku Rady EÚ (TCP)

Legislatívnym základom spoločnej obchodnej politiky Európskej únie sú články 206 a 207 Lisabonskej zmluvy (bývalé články 131 a 133 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ktoré boli upresnené Amsterdamskou zmluvou a následne Zmluvou z Nice, ktorá nadobudla platnosť 1. 2. 2003). Lisabonská zmluva priniesla ďalšie zmeny v oblasti SOP, hlavne z hľadiska rozhodovacieho a schvaľovacieho procesu. V súlade s touto zmluvou bol od 1.12.2009 vytvorený Výbor pre obchodnú politiku (Trade Policy Committee – TPC), ktorého hlavným cieľom zostáva zosúladiť rozhodovací mechanizmus obchodných rokovaní s tretími krajinami s pravidlami vnútorného rozhodovania v rámci EÚ. Členské štáty v zmysle princípov SOP stratili autonómiu v otázkach vonkajšej obchodnej politiky, preto úlohou TPC je zabezpečiť ochranu záujmov členských štátov prostredníctvom ich obhajoby na tomto spoločnom fóre, ktorého predchodcom bol do konca roka 2009 Výbor 133. TPC je poradným orgánom Rady EÚ a je zodpovedný za multilaterálne obchodné záležitosti vzťahujúce sa na aplikáciu pravidiel WTO a prípravu negociačných pozícií vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ.

Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb, uzatváraniu colných a obchodných zmlúv týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami, k obchodným aspektom duševného vlastníctva, priamym zahraničným investíciám, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike ako aj obchodným ochranným opatreniam, akými sú napríklad opatrenia v prípade dumpingu a subvencií. Európska komisia má kompetenciu pri vytváraní, formulovaní stratégie a realizácii spoločnej obchodnej politiky EÚ. V riadení obchodnej politiky EK aplikuje nástroje obchodnej politiky uplatňované vo Svetovej obchodnej organizácii WTO. V tomto kontexte je v kompetencii EK tiež vykonávanie obchodných dohôd v rámci WTO, dohôd s regionálnymi organizáciami alebo s jednotlivými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Do rozhodovacieho a schvaľovacieho procesu sú podľa Lisabonskej zmluvy zapojení tiež Európsky parlament a Rada EÚ.

TPC je poradný orgán Rady EÚ pre vonkajšie vzťahy, zodpovedný za multilaterálne obchodné záležitosti, ktoré sa vzťahujú na aplikáciu pravidiel WTO a prípravu negociačných pozícií. Zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní o aktuálnych obchodných otázkach. Na zasadnutiach sa zúčastňujú národní experti jednotlivých členských krajín EÚ. Týmto spôsobom majú jednotlivé členské krajiny EÚ možnosť vyjadriť svoje stanoviská k prerokovávanej problematike, presadiť a obhájiť národnú pozíciu v súlade so svojimi obchodnými záujmami a ovplyvniť tak smerovanie spoločnej obchodnej politiky EÚ.

TPC sa len výnimočne zapája do riešenia legislatívnych otázok. Nie je zodpovedný za riešenie bilaterálnych obchodných záležitostí, ani za prípravu stretnutí orgánov, ktoré sa schádzajú pod záštitou bilaterálnych dohôd. TPC však musí byť informovaný o obchodných aspektoch bilaterálnych dohôd, aby mal možnosť, ak to je potrebné, vyjadriť názor a overiť súlad s pravidlami WTO.

TPC sa schádza pravidelne na úrovni:

  1. titulárov (Titulaires, Full Members)
  2. zástupcov (Deputies)
  3. expertov pre oceľ, textil a iné priemyselné sektory (STIS)
  4. expertov pre služby a investície

Zasadnutia TPC na úrovni vyšších štátnych úradníkov (TPC Full Members) sa zúčastňuje predstaviteľ ústredia, ktorého na zasadnutí sprevádza zástupca zo stáleho zastúpenia pri EÚ, prípadne ďalší experti z ústredia. Určený zástupca príslušnej členskej krajiny (zvyčajne generálny riaditeľ sekcie ministerstva, ktoré zodpovedá za problematiku zahraničného obchodu a obchodnej politiky krajiny) je po odbornej stránke zodpovedná a kontaktná osoba pre prípravu podkladov a koordináciu postupov pre zasadnutia. Predmetom rokovaní TPC Full Members sú najcitlivejšie otázky, ktoré sa najprv posudzujú v rámci TPC Deputies. Okrem pravidelných zasadnutí Full Members sa organizujú aj mimoriadne zasadnutia. Napríklad počas predsedníctva EÚ každá ČK pozýva členov tohto výboru na mimoriadne neformálne zasadnutie do svojej krajiny.

Zasadnutia TPC na úrovni nižších úradníkov (TPC Deputies) sa zúčastňuje predstaviteľ zo stáleho zastúpenia pri EÚ (zvyčajne je oficiálnym zástupcom členskej krajiny v tomto výbore) a v prípade potreby aj expert/experti príslušného rezortu. Zastúpenie ČK na zasadnutiach TPC Deputies závisí od obsahu agendy rokovania a stupňa dôležitosti obhajovania národnej pozície.

Zasadnutí dvoch špeciálnych výborov (oceľ, textil a iné priemyselné sektory – STIS; služby a investície) sa väčšinou zúčastňujú experti z ústredia.

  • STIS: TPC pre oceľ, textil a iné priemyselné sektory (STIS) sa zaoberá vývojom obchodu EÚ s tretími krajinami (napr. Čína, Rusko, Ukrajina, India, Turecko) s oceľou a textilom, pripravovanými návrhmi dohôd o voľnom obchode (FTAs) s tretími krajinami najmä v kontexte obchodu s textilom a oceľou. Predmetom rokovaní je aj diskusia o zlepšení prístupu na trhy tretích krajín v automobilovom sektore, sektore chemikálií a keramiky.
  •  Služby a investície: TPC pre služby a investície sa zaoberá otázkou služieb a investícií vo vzťahu k nečlenským krajinám EÚ. Rokovaní sa zúčastňuje expert z ústredia, ktorý ovláda problematiku služieb aj z pohľadu WTO a experti pre oblasť investícií.

Výbor prerokúva predovšetkým nasledovné otázky:

  •  rokovania Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o ďalšej liberalizácii obchodu so službami;
  • monitorovanie dodržiavania záväzkov členských krajín WTO v službách;
  • notifikačné povinnosti za oblasť služieb vo vzťahu k WTO;
  • návrhy záväzkov krajín uchádzajúcich sa o členstvo vo WTO (napr. Ruská federácia, Bielorusko, Azerbajdžan, Irak, Irán, Afganistan, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan);
  • fungovanie jednotlivých pracovných skupín WTO (Rada pre obchod so službami, Výbor pre špecifické záväzky, Pracovná skupina pre domácu reguláciu, Pracovná skupina pre pravidlá GATS, Výbor pre obchod s finančnými službami);
  • dohody o zónach voľného obchodu so službami (napr. Kanada, Mercosur, India, Mexiko, Ukrajina, Singapur, Malajzia, Egypt, Maroko);
  • formulovanie spoločnej obchodnej politiky EÚ za oblasť priamych zahraničných investícií (nová kompetencia získaná vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti);
  • kompatibilita bilaterálnych dohôd jednotlivých členských krajín EÚ o podpore a ochrane investícií vo vzťahu k budúcim investičným dohodám EÚ ako celku a
  • ostatné aspekty služieb vo vzťahu k OECD, UNESCO, či iným medzinárodným organizáciám.

Agenda TPC je úzko prepojená s činnosťou výborov a pracovných skupín Rady EÚ a Európskej komisie. TPC zastrešuje tak návrhy k jednotlivým problematikám obchodnej politiky, ako aj prípravu negociačnej stratégie a taktiky pre široké spektrum problematík týkajúcich sa obchodu. Okrem uvedených troch úrovní výboru TPC existujú aj výbory a pracovné skupiny Rady EÚ a komitologické výbory (výbory a pracovné skupiny DG TRADE EK), ktoré sa zaoberajú riešením otázok obchodnej politiky. Zasadnutia týchto pracovných skupín majú vysoko odborný a technický charakter. Na ich práci a zasadnutiach sa zúčastňujú väčšinou experti z ústredia, ktorí v mnohých prípadoch nie sú sprevádzaní zástupcom misie. Rokovania v pracovných skupinách a výboroch majú veľký význam, pretože sú základným článkom pre predkladanie materiálov do TPC. Z tohto dôvodu sú mimoriadne dôležitým fórom, na ktorom je možné aktívnym pôsobením najefektívnejším spôsobom ovplyvňovať obsahovú náplň predkladaných dokumentov v samotnom počiatku ich prípravy.

Postavenie TPC v rozhodovacom procese EÚ

Na základe Zmluvy o EÚ Európska komisia predkladá Rade EÚ návrhy a odporúčania týkajúce sa obchodnej politiky. Materiály, týkajúce sa jednotlivých oblastí spoločnej obchodnej politiky, musia byť pred predložením na rokovanie Rady EÚ prerokované vo výbore COREPER II (Výbor stálych zástupcov – veľvyslancov členských krajín EÚ).

Pred rokovaním výboru COREPER II však všetky materiály z oblasti spoločnej obchodnej politiky musia byť prerokované na zasadnutí TPC – najprv na úrovni nižších štátnych úradníkov (Deputies) a v prípade závažnejších materiálov aj na úrovni vyšších štátnych úradníkov (Full Members).

Dokument, ktorý sa z TPC predkladá na rokovanie výboru COREPER II, môže mať označenie A (s väčšinovou podporou), t.j. dokument môže byť odsúhlasený bez ďalšej diskusie, alebo B (len s menšinovou podporou), t.j. dokument si vyžaduje ďalšie prerokovanie a hľadanie kompromisu. Zo zasadnutia TPC sa spravidla nepredkladá veľa dokumentov na prerokovanie do výboru COREPER II bez dosiahnutého kompromisu. Vzhľadom na to, že v rámci COREPER, resp. Rady EÚ sa konkrétne otázky riešia na politickej úrovni, snahou TPC je dosiahnuť konsenzus už na úrovni Deputies alebo Full Members. Ak sa na úrovni Full Members nedosiahne jednoznačný súhlas, zvyčajne sa problematika vracia späť na prerokovanie na úrovni Deputies, resp. až do pracovných skupín. Pri opätovnom prerokúvaní sa berú do úvahy vyjadrenia, ich váha dôležitosti a počet vyjadrení v prospech, alebo proti.

Len vo výnimočných prípadoch dochádza k situáciám, keď viaceré členské štáty nesúhlasia s návrhom EK a rozpor sa prenáša na rokovanie COREPER II, resp. až na rokovanie Rady EÚ. Ako agenda B boli postúpené na rokovanie COREPER II len niektoré otázky súvisiace napr. s poľnohospodárskymi produktmi, oceliarskymi výrobkami, schémou GSP (všeobecný systém preferencií) a prípad „Kimberley Process“ (certifikačná schéma pre medzinárodný obchod so surovými diamantmi).

Zasadnutie Výboru TPC vedie zástupca predsedajúcej krajiny EÚ. V rámci TPC sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.

Bilaterálna a regionálna spolupráca – dohody s tretími krajinami

Európska únia doposiaľ uzatvorila niekoľko dôležitých obchodných dohôd  s viacerými tretími krajinami a je v procese negociácií dohôd s mnohými ďalšími. Slovenská republika pri vstupe do EÚ prebrala v plnom rozsahu všetky obchodné zmluvy a dohody, ktoré EÚ uzatvorila s tretími krajinami. Zoznam uzavretých zmlúv a je dostupný tu a ďalšie informácie môžete nájsť tu.

Multilaterálna obchodná spolupráca – WTO

V nadväznosti na vstup SR do EÚ aplikuje SR princípy spoločnej obchodnej politiky EÚ (viac tu). Rokovaní vo WTO zúčastňujú všetky členské štáty EÚ, vrátane SR, ako aj Európska komisia, ktorá vystupuje v mene EÚ ako celku.

V nadväznosti na spoločnú obchodnú politiku EÚ prezentuje Ministerstvo hospodárstva SR pozície SR k jednotlivým problematikám WTO vo Výbore pre obchodnú politiku Rady EÚ, alebo na koordinačných stretnutiach EÚ v Ženeve. Európska komisia zhrnie pozície členských štátov EÚ do spoločnej pozície EÚ a prezentuje tieto stanoviská vo WTO. Slovenská republika má na Stálej misii SR pri OSN a ostatných medzinárodných organizáciách v Ženeve svojich predstaviteľov, ktorí sa zúčastňujú na práci jednotlivých rád a výborov a ktorí tam pomáhajú presadzovať záujmy Slovenskej republiky.

Užitočné linky na stránky WTO:

Viac informácií o multilaterálne obchodnej spolupráci tu.

Colná politika

Úlohou colnej politiky je regulácia dovozu zahraničnej produkcie a vývozu domácej produkcie na zahraničné trhy. Colná politika sa zaoberá dohodami o preferenčných clách, poskytovaním zvláštnych úľav a iných výhod v oblasti ciel, ktoré podporujú zahraničnoobchodnú výmenu. Na druhej strane môže obsahovať špecifické regulačné a diskriminačné opatrenia, ktoré slúžia na ochranu domáceho trhu pred dovozmi zo zahraničia. Viac informácií tu.

Nástroje na ochranu obchodu

V rámci autonómnej obchodnej politiky prijíma Rada EÚ jednostranné opatrenia v oblasti dovozu a vývozu, ktoré slúžia na ochranu jednotného trhu Spoločenstva. Ide predovšetkým o ochranné opatrenia, ktoré by mohli poškodiť ekonomiku EÚ v dôsledku dovozov z tretích štátov. Viac informácií tu.

Stránka Európskej komisie k nástrojom na ochranu obchodu.